Každý jeden má svoje miesto, svoje úlohy a každý vie presne čo ma robiť, lebo vo svojom odbore sú odborníci.
V zdravotníctve pracujú aj nezdravotnícky pracovníci. Ale ani bez nich by sme sa nezaobišli. Sú to kuchárky, upratovačky, údržbári, vrátnici, vodiči sanitiek a veľa ďalších pracovníkov.
Každý jeden prikladá ruku k dielu svojou poctivou prácou. Všetci sa snažia, aby výsledok ich práce bol spokojný pacient.
Ak chceme, aby bol spokojný pacient musíme vytvoriť vhodné podmienky a prostredie aj pre pracovníkov v zdravotníctve. Štát posledné dve desaťročia zabúda na zdravotníkov. Čo z môjho pohľadu sa raz môže veľmi vypomstiť. Aj zdravotník môže stratiť nervy a pôjde za prácou do zahraničia alebo sa zamestná v celkom inej sfére. Už teraz začína byť nedostatok personálu. Čo bude potom? Pri svojej práci používajú staré pomôcky, transportné pomôcky ako vozíky a nosidlá sú v dezolátnom stave. Ručne polohovať ležiacich pacientov je ešte celkom bežné. Ďalej sú zdravotníci zavalený zbytočnou byrokraciou papierovania. A potom sa nečudujme, že zdravotník nemá čas na pacienta. Veď keď vyplní všetky formuláre, tabuľky a hlásenia, tak to nejaký ten čas trvá a je to na úkor starostlivosti o pacienta. Porušili sa infekčné príplatky a aj rizikové. Takto sa zdravotnícky personál nemotivuje.
Dobrou motiváciou môžu byť aj také opatrenia ako som písal už minule a to zavedenie rekondičných pobytov. Čo by ste povedali na predĺženie dovolenky? Obmedzenie zbytočnej byrokracie. Ochrana zdravotníckych pracovníkov. Ale aj množstvo iných opatrení ktoré spomeniem až neskôr v ďalšom blogu.
Ale nato aby sme niečo dosiahli musíme sa konečne zjednotiť a spoločne ťahať za jeden povraz. A nie sa rozdeľovať. Len spoločne môžeme dosiahnuť, aby sa štát postaral aj o nás zdravotníkov.